Náhodou - po škole som hľadal uplatnenie ako ekonóm ale nie vedec, a skončil som na analytickom útvare. Neľutujem, aj keď som zažil toľko zlyhaní štátu a manažmentu ministerstva, že by sa už dala o tom napísať kniha.

Opustila som súkromný sektor a stala sa úradníčkou pol roka po nástupe pandémie. V čase krízy som si totiž naplno uvedomila, že priveľká časť slovenskej populácie sa pasovala výhradne do role pasívnych divákov alebo ostrých kritikov. Odhodlala som sa preto vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a prevziať svoj dielik spoluzodpovednosti na formovaní funkčnejšieho štátu, v ktorom sa oplatí ostávať žiť.

Úradníčina je faktor, s ktorým sa každý občan našej krajiny v pravidelných intervaloch stretáva. Ako jednotlivca - úradníka ma veľmi teší každý úspech a pokrok, ktorý zlepší vzťah občana a úradov a zároveň svojou prácou aj zjednoduší a odbyrokratizuje službu pre občana.

Vykonávať štátnu správu je ťažkým ale zaujímavím povolaním, v ktorom som našiel možnosť chrániť verejný záujem, pomáhať občanom a zvýšiť gramotnosť spoločnosti. Motivuje ma snaha, aby štátna správa bola dynamická, ľudskejšia ale zároveň aj účinnejšia pri riešení konkrétnych povinností. Motiváciou je najmä kolektív.

Väčšinou mám pocit, že robím veci, ktoré majú zmysel. Som pri tvorení vecí, ktoré majú význam pre spoločnosť a posúvajú ju dopredu.

Pretože som si nevedela predstaviť svoje ďalšie pôsobenie v súkromnej sfére. Pretože práca vo verejnom/štátnom záujme má pre mňa vyšší zmysel (pridanú hodnotu). Pretože ma to baví, zaoberať sa okrem odborných vecí aj legislatívou a vnášať do vecí poriadok.

Prácu pre Slovensko a snahu o jeho zlepšenie či rozvoj považujem za zmysluplné. Mojim cieľom je, aby Slovensko zostalo o i naďalej pro-európske a demokratické. Práve preto som sa stala úradníčkou.